Tarot ako zrkadlo energie
Prečo je lepšie pýtať sa na seba než na druhých?
Mnoho ľudí prichádza k tarotu s otázkami ako: „Čo ku mne cíti?“, „Vráti sa?“, „Čo má v pláne?“ Tieto otázky sú pochopiteľné – chceme istotu, chceme vedieť, na čom sme. Ale tarot nefunguje ako nástroj na čítanie cudzích myšlienok. Je to zrkadlo našej vlastnej energie. Tarot nečíta druhých. Číta nás. Karty ukazujú, v akej energii sa práve nachádzame, čo si nesieme vo svojom poli a čo tým do života priťahujeme. Keď sa pýtame na iného človeka, tarot nám neukáže „jeho dušu“, ale to, ako na nás pôsobí, ako sme na neho napojení a čo táto väzba znamená pre nás. Preto je omnoho užitočnejšie položiť otázku typu: „Čo mi tento človek prišiel ukázať?“ „Čo sa mám v tejto situácii naučiť?“ „Čo mi tento vzťah zrkadlí?“ Takéto otázky nás vedú k hlbšiemu pochopeniu a uzdraveniu. Presunú našu pozornosť zvonku dovnútra – k sebe. Keď sa zameriame na seba, získavame silu. Čím viac sa zameriavame na druhých, tým viac strácame vlastnú silu. Ale keď sa pýtame na seba, začíname tvoriť.
Výklad sa tak nestáva pasívnou predpoveďou, ale aktívnym nástrojom pre zmenu – nášho postoja, emócií i reality. A práve tým sa môže zmeniť i to, čo zažívame vonku – vo vzťahoch, v práci, v živote. Tarot nie je sudca. Je to sprievodca. Tarot nesúdi, nerozhoduje. Len ukazuje, čo je teraz. Čím jasnejší máme zámer a čím úprimnejšie sa pýtame, tým hlbšie odpovede prichádzajú. Keď sa pýtame na seba, pozeráme sa tam, kde máme skutočnú moc niečo zmeniť. A práve v tom je sila tarotu – nie je o budúcnosti, ale o vedomom prítomnom okamihu.
Malá výzva pre vás: Skúste sa dnes nepýtať: „Čo on/ona urobí?“ Opýtajte sa: „Čo to vo mne spúšťa?“ alebo „Čo môžem v sebe uzdraviť?“ A uvidíte, ako iný bude i samotný výklad.
